Kritériá kvality

Uvádzame kritéria podľa Americkej cytologickej spoločnosti

Vybavenie, údržba a chod laboratória.
Tu sa kladie dôraz najmä na automatizáciu spracovania steru (farbenie, zalievanie), aby sa eliminoval ľudský faktor v predanalytickej fáze diagnostického procesu.
Kvalifikácia skríningových laborantiek a patológov.
Toto kritérium sleduje tiež zdravotná poisťovňa a stavovské organizácie.
Denný objem práce pripadajúci na jednu skrínerku tak, aby neodčítavala viac ako sto preparátov denne, rýchlejšie ako 12,5 preparátu za hodinu. Ide o to, aby sa zabránilo chybám pre neúmernú rýchlosť práce, únavu, alebo tiež pre nedostatočnú skúsenosť a erudíciu pri malom počte vyšetrení. Dolná hranica nie je stanovená. Ovplyvňuje ju najmä personálna a ekonomická situácia laboratória a tiež rôzne externé programy kontroly kvality s minimálnymi požiadavkami na objem práce pre udržanie diagnostických schopností skrinérok.
Priebeh druhého čítania (reskríning) - môže prebiehať dvoma spôsobmi:
1. Aspoň 10% negatívnych preparátov kontrolne odčíta patológ, kvalifikovaná skúsená skrinérka, alebo certifikovaný robotický systém.
2. 100% preparátov podlieha rýchlemu reskríningu, keď odčítanie 1 prípadu trvá približne 1 minútu.
Cytologicko-histologické korelácie.
Dokumentácia a analýza porovnávania cytológie s nálezom pri následnom bioptickom vyšetrení s významom edukačným, niekedy pri nezhode vedie aj k návrhu na opakovanú biopsiu z iného miesta krčka maternice.
Spätné vyhľadávanie.
Ide o proces dohľadania a opakovaného posúdenia všetkých nálezov z minulosti v prípade nálezu dysplastických alebo nádorových buniek v aktuálnom stere pacientky. Hlavným zmyslom je edukácia pracovníkov laboratória.
Kvalita skríningu.
Posudzuje sa podľa nálezov označených ako ASC v pomere k súčtu nálezov LSIL a HSIL. Iným kritériom je pomer falošnej negativity FNP určený pomerom počtu falošne negatívnych nálezov k súčtu skutočne pozitívnych a falošne negatívnych nálezov. Tento pomer sa v celosvetovom merítku v dobrých laboratóriách pohybuje okolo 5-10%.
Kontinuálne vzdelávanie lekárov a stredného zdravotného personálu možno hodnotiť podľa počtu a kvality publikovaných vedeckých prác, účasti na odborných zjazdoch doma i v zahraničí. Taktiež sa posudzuje vnútorný vzdelávací systém laboratória.

PODMENU :